Kontexty súčasného autorského šperku
SNG, Bratislava
27.5.-29.5. 2019
Slovenská národná galéria do svojho výstavného programu
zaraďuje aj takzvané mediálne výstavy, teda také, ktoré približujú aktuálne
otázky, témy a problémy toho-ktorého média. Šperk bol zatiaľ prezentovaný
zväčša formou autorských výstav. No ambíciu predstaviť aktuálne otázky šperku
a jeho vystavovania sčasti naplnila intervencia Kataríny Siposovej do
výstavy Z akadémie do prírody, pričom asi najviac v tomto prípade
rezonovala otázka vystavovania šperku a vnímania šperku v kontexte
umenia. Ak obraz zavesením na do rámu na stenu získava štatút umeleckého diela,
potom má šperk opačný problém. Tvorený býva pre kontext ľudského tela, teda
okrem toho, že je určený na dívanie, je určený na nosenie. Tento aspekt však
pri vystavovaní býva často zanedbaný. Kým obraz zavesením na stenu býva
pozdvihnutý na umenie, šperk neraz z vertikálnej polohy noseného prechádza
do horizontálnej polohy nazeraného. Typickým „rámom“ šperku je vitrína.
Katarína Siposová v projekte Kontexty súčasného autorského šperku
polemizuje nie len s atribútom nositeľnosti, keď ako šperky vystaví
autorské knihy, ale aj s podobami vystavovania. Pre šperk je tu oným
pozdvihujúcim rámom kontext v galérii vystavovaného umenia. Hoci by sa
mohlo zdať, že pre to, aby divák na šperk nazeral ako na dielo stačí
umiestnenie do galérie, projekt neparazituje len na priestore, ale aj na
spôsobe inštalácie. Až na jednu výnimku sú všetky šperky inštalované na bielom
plátne napnutom na rám. A diváci sú zvyknutí venovať pozornosť tomu, čo sa
na bielom plátne objaví. Zároveň však autorka parazituje aj na výstave, do
ktorej intervenuje. Či už umiestnením objektov do ústredného zorného bodu, ako
v prípade reinštalácie projektu Post..., alebo vzťahom k často
reflektovanému dielu, ako v prípade reinštalácie projektu Prostredie. Oba
spomínané projekty navyše získavajú v novom kontexte aj nové významy. Projekt
Post... parazitoval už predtým – v predajných priestoroch, kde bola
zdôraznená možnosť privlastnenia si šperku. Tu, v novom prostredí
s obdobnou inštaláciou však tento aspekt ustupuje šperku ako estetickému
objektu určenému pre oko diváka. Podobne je to aj v prípade reinštalácie
projektu Prostredie. Pôvodne si návštevníci galérie HIT, kde bol tento projekt
inštalovaný, odniesť šperk so sebou, pri reinštalácii je to znemožnené
projekciou obrazu šperku. Zaujímavé pritom je, že divák začína ako šperk vnímať
plátno s projekciou. Nejedná sa totiž o reprodukciu šperku, ale
vytvorenie šperku nového. Použitím technológie mappingu namiesto projekcie
obrazu na plátno obraz plátno/rám zapĺňa a stáva sa estetickým objektom.
S výstavou komunikujú aj ďalšie dva projekty Biela a Mimikry
dopovedajúc témy rozvíjané výstavou v daných priestoroch. Vďaka intervencii
a parazitovaniu šperku na jestvujúcej výstave tak divák vníma šperk ako
objekt estetického záujmu aj mimo „nositeľa“, ako umelecké dielo.
Mgr. Barbora Tribulová, PhD./ Centrum výskumu, VŠVU/ vedúca oddelenia galerijnej pedagogiky, SNG
Projekt vznikol s finančnou podporou Nadácie Tatra banky
