Post...

Post…chuťovka

Šperkárka Katarína D. F. Siposová výstavou Post... v bratislavskej Slávici útočí na slabé miesta divákov. Brošne vytvárané z alumíniových obalov od čokolád a čokoládok dráždia zmysly evokáciou toho, čo predstavovali predtým. Hoci sa nájde zopár dokonale vyhladených kúskov, väčšina je veľmi autenticky pokrčená. Niektoré dokonca svojim povrchom tlmočia  pôvodný obsah, čo doslova aktivizuje chuťové poháriky vyvolávaním zmyslových zážitkov predchádzajúcich skúseností. Napriek tomu, názov výstavy upozorňuje, že sa neuberá nostalgickým smerom, naopak, rieši budúci status týchto objektov.
Dôraz na prácu s povrchom je podtrhnutý aplikáciou zlatých plátkov na všetky objekty. Práve v tomto povrchu nastáva obrat z minulého k budúcemu. V minulosti to bol druhoradý obal, ktorý slúžil iba na ochranu primárneho predmetu záujmu. Po konzumácii „dobroty“ sa stal treťoradým nepotrebným odpadkom. Aplikácia drahého materiálu mu predurčuje novú budúcnosť po.
Tento postup v umení nie je ničím výnimočným, avšak v prípade tejto inštalácie, nie je očividne hlavným cieľom projektu. Autorka totiž vedome využíva stopu žiaduceho objektu podobným spôsobom ako podprahová reklama, čo v spojitosti so spôsobom inštalácie a formátom predajnej výstavy nadobúda nový význam. Brošne sú totiž nainštalované zdanlivo jednoducho na pohyblivej doske. Ak si niekto brošňu kúpi, zostane po nej na stene prázdne miesto v povedomí divákov zvyšujúce hodnotu zostávajúcich objektov. Výstava takto parazituje na svojom prostredí – obchode s dizajnérskymi kúskami. Jej flexibilnosť vďaka jednoduchému prenosu umožňuje parazitovať ďalej v inom prostredí a v novom kontexte. V prostredí Slávice parazituje aj na tom, že tam nachádzajúce sa objekty sú vnímané ako šperky a nie ako obaly od čokolád. Toto vnímanie je potom nabúrané v prípade túžby šperk nosiť, pretože krehkosť materiálu a jeho tvaru to takmer znemožňuje. Popretím úžitkovej funkcie sa len potvrdzuje štatút umeleckého diela, ktoré odkazuje k sebe samému.

Mgr. Barbora Tribulová, PhD./ Centrum výskumu, VŠVU/ vedúca oddelenia galerijnej pedagogiky, SNG











Máš umelecké črevo?


„Máš umelecké črevo?“ je medzinárodná súťaž určená žiakom stredných škôl a gymnázií, ktorí chcú prehlbovať svoj záujem o umenie. Jej hlavným cieľom je dať študentom možnosť rozvinúť kreatívnu stránku osobnosti. Popri tom tiež poskytnúť priestor pre ich záujmy, umožniť im diskutovať o svojich názoroch, alebo len možnosť vyskúšať si tímovú prácu na celoročnom projekte. Okrem toho majú študenti a ich pedagógovia výbornú príležitosť hlbšie sa oboznámiť so súčasnou umeleckou scénou a s prostredím galérií doma, ale aj v susedných krajinách.
Na organizovaní súťaže sa podieľajú najvýznamnejšie štátne aj súkromné galérie na Slovensku, v Čechách a Maďarsku.

Organizátori:

Slovenská národná galéria (SNG)

Spolupracujúce inštitúcie:

Kunsthalle Bratislava (KHB)
Stredoslovenská galéria v Banskej Bystrici (SSG)
Východoslovenská galéria v Košiciach (VSG)

Autorka putovnej ceny:

Katarína Siposová, šperkárka  




Prostredie



Výstavný projek pod názvom Prostredie spája v priestore galérie HIT tri autorky: Luciu Gašparovičovú, Slavomíru Ondrušovú a Katarínu Siposovú. Ich domácim médiom je kov a šperk, ktorý však pozorujú skôr z odstupu. To im dovoľuje pohybovať sa v priestore so zmyslom pre detail, vytvárať nové situácie, reagovať na prostredie, materialitu objektov či kresby.

23.septembra - 13. októbra 2016
Galéria HIT
VŠVU v Bratislave








Interaktívna zóna pre SNG


Interaktívna zóna bola vytvorená v spolupráci s oddelením galerijnej pedagogiky SNG, v rámci výstavy Anton Cepka- Kinetický šperk

18. marca 2016 — 5. júna 2016
Esterházyho palác, 3. poschodie, BratislavaKurátorka: Petra HölscherViera Kleinová




Happy End


Koncepcia práce je postavená na fenoméne perlového náhrdelníka ako jedného z najkonvenčnejších šperkov, nositeľa nielen ekonomických ale aj meniacich sa spoločenských hodnôt. Nemennosť a hodnota tohto šperku je konfrontovaná s perlovým prachom, nositeľom nestálosti a transformácie. Dielo vzniklo autenticky v priestoroch Galérie Eggplant v Bratislave, kde počas 3 dní bolo čiastočne alebo úplne zbrúsených 7 perlových náhrdelníkov. Brúsením sa odhaľuje nielen vnútro perly, ale aj problematika vnímania autorského šperku širokým publikom. Perla, ktorá vznikla z prachu, postupným obaľovaním vrstvami perlete sa v priestoroch galérie mení na tisícky prachových čiastočiek a návštevník galérie sa stáva nositeľom a vlastníkom časti perlového náhrdelníka. Cieľom nie je vytvoriť šperk, ktorý sa páči, ale navodiť pocit stimulujúceho znepokojenia, ktorý otvára diskusiu na témy remesla a umenia, vzťahu autorského šperku a konceptuálneho umenia, nositeľnosti a permanentnosti šperku a jeho presahy do iných médií.