Kontexty súčasného autorského šperku

Kontexty súčasného autorského šperku 

SNG, Bratislava 
27.5.-29.5. 2019

Slovenská národná galéria do svojho výstavného programu zaraďuje aj takzvané mediálne výstavy, teda také, ktoré približujú aktuálne otázky, témy a problémy toho-ktorého média. Šperk bol zatiaľ prezentovaný zväčša formou autorských výstav. No ambíciu predstaviť aktuálne otázky šperku a jeho vystavovania sčasti naplnila intervencia Kataríny Siposovej do výstavy Z akadémie do prírody, pričom asi najviac v tomto prípade rezonovala otázka vystavovania šperku a vnímania šperku v kontexte umenia. Ak obraz zavesením na do rámu na stenu získava štatút umeleckého diela, potom má šperk opačný problém. Tvorený býva pre kontext ľudského tela, teda okrem toho, že je určený na dívanie, je určený na nosenie. Tento aspekt však pri vystavovaní býva často zanedbaný. Kým obraz zavesením na stenu býva pozdvihnutý na umenie, šperk neraz z vertikálnej polohy noseného prechádza do horizontálnej polohy nazeraného. Typickým „rámom“ šperku je vitrína. Katarína Siposová v projekte Kontexty súčasného autorského šperku polemizuje nie len s atribútom nositeľnosti, keď ako šperky vystaví autorské knihy, ale aj s podobami vystavovania. Pre šperk je tu oným pozdvihujúcim rámom kontext v galérii vystavovaného umenia. Hoci by sa mohlo zdať, že pre to, aby divák na šperk nazeral ako na dielo stačí umiestnenie do galérie, projekt neparazituje len na priestore, ale aj na spôsobe inštalácie. Až na jednu výnimku sú všetky šperky inštalované na bielom plátne napnutom na rám. A diváci sú zvyknutí venovať pozornosť tomu, čo sa na bielom plátne objaví. Zároveň však autorka parazituje aj na výstave, do ktorej intervenuje. Či už umiestnením objektov do ústredného zorného bodu, ako v prípade reinštalácie projektu Post..., alebo vzťahom k často reflektovanému dielu, ako v prípade reinštalácie projektu Prostredie. Oba spomínané projekty navyše získavajú v novom kontexte aj nové významy. Projekt Post... parazitoval už predtým – v predajných priestoroch, kde bola zdôraznená možnosť privlastnenia si šperku. Tu, v novom prostredí s obdobnou inštaláciou však tento aspekt ustupuje šperku ako estetickému objektu určenému pre oko diváka. Podobne je to aj v prípade reinštalácie projektu Prostredie. Pôvodne si návštevníci galérie HIT, kde bol tento projekt inštalovaný, odniesť šperk so sebou, pri reinštalácii je to znemožnené projekciou obrazu šperku. Zaujímavé pritom je, že divák začína ako šperk vnímať plátno s projekciou. Nejedná sa totiž o reprodukciu šperku, ale vytvorenie šperku nového. Použitím technológie mappingu namiesto projekcie obrazu na plátno obraz plátno/rám zapĺňa a stáva sa estetickým objektom. S výstavou komunikujú aj ďalšie dva projekty Biela a Mimikry dopovedajúc témy rozvíjané výstavou v daných priestoroch. Vďaka intervencii a parazitovaniu šperku na jestvujúcej výstave tak divák vníma šperk ako objekt estetického záujmu aj mimo „nositeľa“, ako umelecké dielo. 

Mgr. Barbora Tribulová, PhD./ Centrum výskumu, VŠVU/ vedúca oddelenia galerijnej pedagogiky, SNG












Projekt vznikol s finančnou podporou Nadácie Tatra banky